Banánsky kopec, ako toto územie nazývali dávnejšie miestni obyvatelia, sa vypína nad údolím Váhu do výšky 255 m.n.m. a 100 metrov  nad okolitou krajinou. Až do roku 1925 tu boli prevažne holiny, ktoré sa využívali poľnohospodársky, najmä ako pasienky. V histórii sa začal kopec spomínať v súvislosti s pobytom L. v. Beethovena, ktorý sa údajne rád po tomto kopci prechádzal. Na jeho počesť bola pomenovaná alej vedúca po hrebeni kopca do lesov Inoveckého pohoria. Jedinečnú polohu kopca si všimli úspešní kúpeľní podnikatelia Winterovci a od konca prvej svetovej vojny sa pripravovali na jeho kúpeľno – rekreačné využitie. Kopec sa začal v dobovej literatúre nazývať „ Rádiový“ , na základe mylnej domnienky istého vedca, že je náleziskom vtedy populárneho prvku rádia  (Ra).  Winterovci dali v roku 1925 čelo kopca vysadiť ako lesopark, postavili tu „Červenú vežu“ – modernú rozhľadňu s reštauráciou a celá oblasť sa stala rekreačným zázemím mesta Piešťan, bohato navštevovaná zvlášť kúpeľnými hosťami. S pozemkami za lesoparkom mali Winterovci grandiózne plány. Uvažovali tu s výstavbou rozľahlého liečeného komplexu, ktorého ideové náčrty dal urobiť Ľudovít Winter pred druhou svetovou vojnou. S kúpeľným ostrovom a mestom mal byť spojený lanovkou. Projektu priala nielen poloha lokality ale i fakt, že termálne pramene vyvierali priamo na jej svahoch. Jeho realizáciu však prekazila 2. Svetová vojna a následné poštátnenie kúpeľov. Aj v ére socializmu vzniklo niekoľko projektov na zástavbu tohto lákavého územia ( viď. Projekty a územné plány Ing. Arch. R. Krajíčka ), ale od štátnych úradov nedostali prioritu a jeho plochy boli využívané prevažne poľnohospodársky, čiastočne ako prímestská rekreačná zóna. Lokalitou vedú obľúbené prechádzkové trasy a turistické chodníky cez lesopark a Beethovenovu alej, okolo Bachus vily do Inoveckých hôr. Čaro popisovaného územia umocňujú výhľady do doliny Váhu, na hrady Tematín, Beckov a Čachtice, ako i na 400 hektárovú plochu jazera Sĺňava, ale i niektoré historické fakty. Zvlášť sopečný pôvod celého kopca, od ktorého sa odvodzuje aj vznik termálnych prameňov, ale i z roku 1300 písomne doložená existencia hradu „Bana“ , ktorého presne miesto, či základy však dodnes objavené neboli.